Keď sa materiály dostanú na svoje limity, môžu sa stať zvláštne veci – ako napríklad objav predtým neznámej kvapalnej fázy, o ktorom informovali vedci vyvíjajúci ultratenké sklo s vysokou hustotou.
Tieto typy skla sa používajú rôznymi spôsobmi, vrátane OLED displejov a optických vlákien, ale môžu mať problémy so stabilitou. Práve vďaka snahe vyriešiť tieto problémy bol objavený tento iný typ materiálu. Dôležité je, že novoobjavená kvapalná fáza sľubuje tenké sklo, ktoré je stabilnejšie a hustejšie ako materiály, ktoré prišli predtým, čo je pokrok, ktorý by mohol otvoriť nové využitie skla a dokonca úplne nové typy zariadení.
Sklo je špeciálny druh materiálu, ktorý sa zvyčajne tvorí pri tuhnutí kvapaliny. Hoci sa stáva pevným, vnútorná štruktúra skla sa príliš nelíši od kvapalnej fázy. V prípade ultratenkého skla môže byť tento prechod ťažko kontrolovateľný bez toho, aby nastali problémy, ako je kryštalizácia, najmä vo veľkých mierkach. Tenké sklo si zachováva viac svojich tekutých vlastností ako zvyčajne, čo môže viesť k nestabilite a rozbitiu. Tento faktor bráni vytváraniu pevných materiálov na báze ultratenkých skiel, no práve takéto materiály dnes priemysel potrebuje.
Počas experimentov vedci použili novú metódu - depozíciu z plynnej fázy. Počas nej sa plyn mení na kvapalinu. Vedci teda dúfali, že vyriešia problém nestability a degradácie materiálu, ktorý sa často vyskytuje v ultratenkom skle.
Nová fáza je štrukturálne odlišná od bežnej kvapalnej fázy vytvorenej pri vytváraní ultratenkého skla. Autori štúdie uviedli, že tieto fázy možno prirovnať ku grafénu a diamantu – sú to pevné telesá uhlíka, no zároveň existujú v radikálne odlišných formách.
Podľa vedci, nová kvapalná fáza bude užitočná pri vytváraní nového typu ultratenkého skla, ktoré sa bude vyznačovať zvýšenou stabilitou a hustotou. Následné experimenty potvrdili zbalenie jednotlivých molekúl do štruktúry, ktorá nebola kryštálom, ale niečím iným. Na základe geometrie fázy sa vedci domnievajú, že to môže byť relevantné aj pre iné typy materiálov.
To znamená možnosť výroby ultratenkého skla s oveľa vyššou hustotou – v niektorých prípadoch vyššou ako hustota kryštálov – ukladaním z plynnej fázy a novej kvapalnej fázy do skla. Plánuje sa ďalší výskum, aby sa presne zistilo, ako k tomuto fázovému prechodu dochádza, čo môže vedcom pomôcť vyriešiť niektoré zo zostávajúcich tajomstiev skla.
Prečítajte si tiež: